Prelom 19. a 20. storočia. Módne klobúky sú čoraz väčšie, čoraz zdobnejšie, čoraz ťažšie. A drží ich jediná vec — dlhé kovové ihlice, ktoré prechádzajú cez klobúk priamo do účesu.

Ihlice boli dlhé až tridsať centimetrov. Hrubé ako šidlo. A ostré.

Mestá začali hlásiť zvláštne incidenty. Ženy v preplnených električkách neúmyselne picháli spolucestujúcich do tváre, do ucha, do oka. Záznamy z londýnskych nemocníc dokumentujú desiatky zranení ročne.

Ale ihlice slúžili aj ako vedomá zbraň.

Dobové noviny prinášajú príbehy žien, ktoré použili klobúčnu ihlu na obranu pred útočníkmi a vreckármi. Jedna parížska žena bodla muža, ktorý ju chytil za ruku, ihlu priamo do ruky.

Feministické noviny doby nazývali ihlice prvou ženskou zbraňou sebaobrany.

V roku 1908 New York, Paríž aj Berlín zaviedli nariadenia vyžadujúce kryty na hroty klobúčnych ihlíc. Ženy protestovali — obmedzujete naše právo na sebaobranu.

Móda nakoniec vyriešila problém sama. Klobúky sa zmenšili. Ihlice zmizli.